Nad Tatrou sa zvolebnieva - manifest mladého blogera

Autor: Pavol Krajči | 24.2.2016 o 11:11 | Karma článku: 6,73 | Prečítané:  686x

O tom ako mladý človek vníma Slovensko, prečo sa rozhodol začať písať blog a načo sú dobré voľby, keď aj tak volíme len menšie zlo. O tom a ešte o všeličom inom je manifest mladého blogera.

Do volieb ostávajú necelé dva týždne a kampane jednotlivých politických strán vrcholia. O tom, aké je pozoruhodné, že sa politici zrazu začali zaujímať o svojich voličov sme si mali možnosť prečítať už mnoho článkov. Tak isto sme boli svedkami viacerých "odborných" diskusií a krčmových rečí na pridružené témy. Mnohí z nás si so záujmom prečítali o internetových trolloch, ktorí sa snažia obhajovať tú či onú stranu v komentároch na sociálnych sieťach. Pôvab nestrácajú ani články venované voličskej základni SMER-u mýliaceho si sociálnu a socialistickú politiku a pravice, dostatočne nereprezentujúcej hodnotové ideály pravosti.

Svoj prvý blog nechcem venovať písaniu o negatívach ďalších volieb, ktorým hrozí malá volebná účasť. Práve naopak, rád by som prispel k motivácii najmä svojho okolia k odovzdaniu hlasu, prípadne aj preferenčného krúžku - jedného, dvoch, troch či dokonca všetkých štyroch možných. Našťastie, nie som v žiadnej politickej strane a momentálne som aj viac než tritisíc kilometrov od domova, čiže sa aspoň čiastočne môžem odosobniť a oslobodiť od predvolebných mítingov, manipulácií a mediálnych kačíc.

Naša súčasná kondícia nie je vôbec priaznivá. Prostredníctvom napojenia na rôzne medzinárodné organizácie sme prakticky vo vojne proti teroru, násiliu či bezpráviu a to všetko bez dostatočného prídelu v kapitole obrany. Naša ekonomika nie je zdravá a lipne na jednom priemyselnom odvetví stavajúceho ho nás do pozície vazala voči iným štátom. Najväčším problémom je ale neschopnosť robiť ťažké rozhodnutia ovplyvňujúce dlhšie obdobie než štyri roky a tvoriace stabilnú platformu hodnôt a ideálov pre ďalšie generácie.

V dôsledku nezamestnanosti rodiny prichádzajú o strechy nad hlavou. Na mapách socio-ekonomickej situácie stále zaznamenávame existenciu hladových dolín s nepoužiteľnou a nefunkčnou infraštruktúrou ovplyvňujúcou zahraničné i domáce investície. Podniky sa zatvárajú, konkurencieschopnosť malých a stredných podnikateľov je neradostná a podnikanie na Slovensku je označované za obtiažne. Prostriedky v rezorte zdravotníctva sú prerozdeľované disproporčne. Školstvo, veda a výskum sú navyše finančne podvýživené. Veľkosť cirkevných majetkov spôsobuje problémy pri napojení cirkví a náboženských spoločností na rozpočet štátu a moc "duchovenstva" je v občianskej spoločnosti stále príliš mienkotvorná. Nedostatočné využívanie obnoviteľných zdrojov či minimálne investície do rozvoja zelených technológií nás privádzajú do environmentálnych ťažkostí. Marginalizácia menšinového obyvateľstva na základe rasových, rodových či sexuálnych preferencií oslabuje celistvosť národa. Absolútna neochota kriticky myslieť, vzájomné osočovanie prostredníctvom internetu a neschopnosť prevziať zodpovednosť za svoje činy. Aj toto všetko sú indikátory krízy v našej krajine. Hľadať riešenia na tieto výzvy je naozajstnou skúškou, najmä keď problémov je mnoho. Dnes je všetkým jasné, že čeliť im nebude jednoduché a potrvá dlho než vyriešime čo i len polovicu z nich. Podstatné je, že Slovensko je kapacitne schopné dosiahnuť riešenie a zlepšiť svoju kondíciu.

Piateho marca máme možnosť si po siedmykrát slobodne vybrať nádej k lepšej budúcnosti pred strachom z menšieho zla. Zjednotenie vo výsledku pred konfliktom v rozdielnosti. Prečo túto šancu nevyužiť?

Slovensko, ktoré vidím ja je väčšie než ambície jedného človeka či politickej strany. Je to Slovensko formované multikulturalizmom za súčasného zachovávania si vlastnej identity. Slovensko so silnou zahraničnou politikou, ktoré sa vie predať svojim unikátnym prírodným a kultúrnym bohatstvom. Slovensko nazývané tiger Európy. Slovensko, ktoré si je vedomé a schopné zúžitkovať svoje stále nevyužité materiálne i personálne kapacity.

Piateho marca máme opäť možnosť postaviť Slovensko na nohy a pričiniť sa k jeho konkurencieschopnosti v rámci Európskej únie i mimo nej. Som presvedčený, že ak severské krajiny s porovnateľnou veľkosťou rozlohy a počtu obyvateľov dokážu pretrvávať ako vzor demokracie, sociálnej spravodlivosti a pomyselného raju na zemi, je možné sa im priblížiť aj v našich podmienkach.

Kdekoľvek sa pozrieme, tam je čo naprávať. Potrebujeme rýchle, priame, sofisitikované a najmä správne reformy zdola i zhora. Je potrebné nie len vytvárať nové pracovné miesta, ale aj nachádzať prostriedky na zabezpečenie základných úloh moderného štátu akými sú školstvo, veda, výskum, zdravotníctvo, obrana, kultúra, cestovný ruch, zahraničná politika, sociálny a dôchodkový systém. Je potrebné pýtať sa správne otázky správnych ľudí. Netreba sa najprv zamýšľať nad tým či je naša administratíva prebujnená, ale či je funkčná. Či je schopná zabezpečiť potrebný štandard pre svojich obyvateľov, či je schopná pomôcť pri hľadaní práce, zabezpečení dôstojnej penzie alebo rozvíjaní povedomia. Ak to tak nie je, ľudia musia konať sami a nespoliehať sa na vládu, ktorá stráca záujem o svojich voličov a nachádza ho len pol roka pred voľbami. Je pre nás dôležité uvedomiť si, že kolektívna vina a kolektívne blaho už nemajú v našom štáte miesto a sami sme strojcami vlastnej budúcnosti.

Otázka nášho hospodárstva tiež nie je závislá len na výslednom ročnom HDP, ale aj na podmienkach prístupu jednotlivca ku konkrétnym výrobným faktorom, hospodárskej súťaži, či podpore malého a stredného podnikania. Ako veľmi dôležitý faktor sa v ostatnom čase javí podpora startupov s potenciálom inšpirovať naštartovanie mikroekonomík, čo sa môže pozitívne odraziť aj na celkových makroekonomických ukazovateľoch.

Neopomenuteľnou súčasťou zdravého Slovenska je obrana. V čase, kedy sme súčasťou Severoatlantickej aliancie dávame na vlastnú vonkajšiu obranu menej ako za čias mečiarizmu. Náš zvyk spoliehať sa na ochranu "veľkého brata" z východu či západu považujem za smutnú skutočnosť. Je načase si uvedomiť strategickú pozíciu, ktorú máme,a to najmä v čase, keď situácia za východnou hranicou je veľmi vratká. Najbližšie ozbrojené konflikty sa nebudú bojovať "na tankoch", ale prostredníctvom informácií. Slovensko je označované za Silicon Valley strednej Európy. Máme možnosť preukázať našu informačnú výnimočnosť a zohrať kľúčovú rolu v moderných európskych dejinách.

Zahraničná politika by sa mala naďalej uberať smerom rozvíjania priateľských vzťahov s krajinami vyznávajúcimi hodnoty slobody, rovnosti a demokracie. S krajinami, ktoré garantujú vládu práva pre všetkých v dôstojných podmienkach. Ako predsednícka krajina EÚ a jedna z tranzitných krajín by sme mali byť pripravení ponúknuť reálne riešenia súčasnej migračnej krízy, nakoľko v nadchádzajúcich rokoch môže nastať čas, kedy sa staneme útočiskom mnohých Ukrajincov či iných národov Blízkeho východu. Považujem za škodu nevyužiť náš obrovský diplomatický potenciál v multilaterálnej diplomacii na pôde OSN. Veď napokon je to práve Slovensko, ktoré má oficiálno-neoficiálne až dvoch kandidátov na post generálneho tajomníka najväčšej medzinárodnej organizácie na svete.

Potrebujeme dobrý a prepracovaný plán ako posunúť naše vysoké školstvo do 21. storočia. Zamedziť pôsobenie lietajúcich profesorov, vytvoriť prijateľné podmienky pre mladých vedcov, zmeniť nastavenie financovania jednotlivých fakúlt a vysokých škôl. Študent by nemal byť vnímaný cez kvocient premietnutý do čistého zisku na hlavu. Do úvahy je potrebné vziať aj výsledky a činnosť jednotlivých vzdelávacích inštitúcií a ustanovizní. Je nevyhnutné zmeniť systém príspevkov súkromným školám a vytvoriť medzinárodne uznané vysoké školstvo. Nie je potrebné, aby každý druhý mladý človek dosiahol vysokoškolský titul. Práve naopak, jednotlivým povolaniam by sme mali prinavrátiť ich význam v modernej spoločnosti.

Kapitola zdravotníctva je výzvou samou o sebe. Naše nemocnice vyzerajú ešte horšie než za čias ich výstavby. Financie prúdiace do rezortu sú prerozdelené disproporčne, čo sa v konečnom dôsledku premieta na zdravotnom stave pacientov, starostlivosť o ktorých je po materiálnej stránke zabezpečená nevhodne no predražene. Tým nastáva masívny odliv prostriedkov spôsobujúci deštrukčný vplyv na ďalší vývoj a možné investície v rámci rezortu.

Utopistický charakter tohto manifestu je možný, napriek tomu, faktom ostáva, že bez jasnej vízie je veľmi ťažké sa posunúť vpred. Preto je nevyhnutné nasledovať svoj vlastný cieľ a uvedomiť si, že nech je akýkoľvek, závisí na prostredí, v ktorom ho chceme realizovať. Ak je toto prostredie na Slovensku, prispôsobme si ho tak, aby nám čo najlepšie vyhovovalo. Ak je v zahraničí, niečo nefunguje doma a treba to zmeniť. Piateho marca máme opäť túto možnosť!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?