Ako sa kampaňovalo s nádejnou europoslankyňou Simonou Petrík

Autor: Pavol Krajči | 23.5.2019 o 7:20 | (upravené 23.5.2019 o 8:13) Karma článku: 2,39 | Prečítané:  752x

Ja sa ti fakt divím, že to robíš. A to ťa baví? Nemáš nič iné na práci? Čo si od toho sľubuješ? A prečo práve ju? Myslíš, že ona má šancu? A čo také už spravila? Chceš ísť do Bruselu, čo? A platí ťa? A mám ju teda voliť aj ja?

Tieto a veľmi podobné otázky dostávam prakticky na dennej báze posledných 12 týždňov. Nie je to veľa, no nie je to ani málo času, keď uvážite, že niekto sa 84 dní snaží spochybniť vaše rozhodnutie, úsudok a politicko-hodnotové presvedčenie.

Ak si chcete prečítať skrátené odpovede, prejdite na koniec článku. Ak sa chcete dozvedieť, aké to bolo kampaňovať s nádejnou europoslankyňou, čítajte od začiatku.

Oddnes máme moratórium a ja mám konečne čas odpovedať na všetky zneisťujúce otázky – pretože môžem, viem a chcem. „Pretože viem a chcem!“ To bola veta, ktorou mi pred tromi mesiacmi odpovedala Simona Petrík na otázku, prečo by sa práve ona mala stať slovenskou europoslankyňou. A keďže Simona nie je človek skúpi na slovo, zasadila ich aj do kontextu. Za tri a pol roka v opozičnej poslaneckej lavici sa naučila, že jediný spôsob ako niečo zmeniť je, keď človek chce presadiť zmysluplný návrh zákona a vie, že tým pomôže tisícom ľudí v krajine, ktorú reprezentuje. Práve vďaka jej niekoľkoročnému vytrvalému boju s niekdajším ministrom Druckerom mohol pred 19 mesiacmi pri pôrode mojej krstnej dcéry byť prítomný aj jej otec. Bezplatne. Rovnako tak vďaka jej podnetu na Ústavný súd minister Richter stiahol sporný jasličkový zákon a súkromné jasle sú dostupnejšie pre širšie spektrum rodičov. Nepochybujem, že jej posledný boj o 10-dňové platené voľno pre otcov po narodení ich dieťaťa, dovedie tiež do úspešného konca už z pozície europoslankyne. Napokon, zákon s týmto znením do pléna NR SR predložila už trikrát a napriek sľubom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny či novej smernici EÚ, otcovia si takéto voľno stále nemôžu vziať. Prečo? Pýtať by sme sa mali vládnej koalície či možno nečinných europoslancov v dôchodkovom veku.

Prvý marcový týždeň ma presvedčila, že vie. O tom, že chce ma utvrdzuje každodenne. Priznávam, že zo začiatku našej spolupráce som bol mierne skeptický. Hoci sme sa pracovne poznali už skôr, riešili sme iné témy než je rodinná politika, sociálny systém či rovnosť medzi ženami a mužmi (tri piliere jej programu do Europarlamentu). Nevedel som si úplne predstaviť podieľať sa na kampani a pomáhať pripravovať tézy, ktorým rozumiem len okrajovo. Uistila ma, že sa nemusím strachovať, odbornú stránku zastreší ona s poradkyňami a ja preberiem organizačnú časť. A tak aj bolo. Spolupráca sa rozbehla a verím, že bude pokračovať naďalej.

Európske voľby sú trochu iné než tie prezidentské či parlamentné. Zaznamenávame oveľa nižšiu účasť, čo spôsobuje aj nižší záujem ľudí a médií o jednotlivých kandidátov. Museli sme si určiť priority a vytvoriť plán aktivít, nakoľko času a prieskumov je málo. Dovolím si tvrdiť, že Simona odštartovala kampaň spomedzi všetkých kandidátov, vrátane iných politických strán, medzi prvými. Kreovanie jadra tímu, stratégie, cieľových skupín či návrh volebnej geografie sme zvládli len niekoľko dní po oficiálnom vyhlásení dátumu volieb vo februári. Vďaka tomu sme ako prví vyrazili aj do ulíc na kontaktnú kampaň.

Už 4. marca sme zamierili do Trnavy na netradičnú diskusiu „Živé knihy, nasledovala tlačovka, cesta do Londýna, rokovania s poslancami vo Westminsteri a stretnutie so Slovákmi v Británii. Druhý marcový týždeň, okrem prípravy marketingových materiálov, sme precestovali Piešťany, navštívili ženy pracujúce v hutníckom priemysle v Senici, dávali rozhovory do lokálnych médií a presúvali sa po celom západnom Slovensku. Koncom marca začal parlament. Nakoľko Simona bola už v roku 2017 vyhlásená za druhú najaktívnejšiu poslankyňu, nenechala si ujsť ani rokovanie pléna, ani rokovanie výborov. Počas toho sme založili nový formát „Čas pre seba – Talkshow pre ženy a o ženách Simony Petrík“, s ktorou navštívila deväť materských centier od Spiša po Záhorie. Zúčastnila sa 13 prednášok Jozefa Mihála o materskej ako hosť po celom Slovensku a absolvovala 14 diskusií s ďalšími kandidátmi koalície č. 29 - Progresívne SlovenskoSPOLU.

Kampaňovanie v rodnom Zvolene s kávičkou od lokálneho inovátora KávičkovoKampaňovanie v rodnom Zvolene s kávičkou od lokálneho inovátora Kávičkovo (Pavol Krajči)

V apríli stihla hosťovať na predvolebnom meetingu v Rumunsku, od rána rozdávať kávu a kampaňovať v uliciach Bratislavy, dať rozhovory do lokálnych médií v Poprade, Trnave, Piešťanoch a Bánovciach nad Bebravou, obehnúť seniorské a materské centrum v Prievidzi a povzbudiť dobrovoľníkov na opekačke v Bratislave.

V máji sme otvárali Drahovskú kosu – majstrovstvá Slovenska v kosení, kde ukázala pravú náturu Slovensky z Liptova, spoločne sme sa poklonili pamiatke 100. výročia úmrtia M. R. Štefánika no nie z vrchu Mohyly, ale zospodu ako človek-milión. Sedemkrát sa presunula medzi Košickým a Bratislavským krajom, natočila tucet promo videí a získala ďalší tucet podporných videí od známych osobností. Jazykové zdatnosti ukázala v rozhovore pre švajčiarsku televíziu a spoločnými silami sme objasnili problematiku II. svetovej vojny nadšenému voličovi ĽSNS v Galante. Na záver a v tichosti sme si pripomenuli prečo to všetko robíme pred oným hrozivým domom vo Veľkej Mači.

K tomu všetkému ostala ešte energia na pár smečov pri rekreačnom volejbale s našimi sympatizantmi a neúnavné vysvetľovanie hesiel „Skutočne európSKe služby pre rodiny“ a „Skutočne európSKa rovnosť pre ženy“ nerozhodnutým voličom v šiestich krajských mestách. Posledných desať dní sme rozdávali kávu zdarma vo Zvolene, zdravé „apple“ raňajky pred Digitalparkom, stretli Braňa Mojseja vo vlaku, fandili našim na rozlúčkovom zápase proti Dánsku či viedli offline kampaň s kriedami na chodníkoch od Bratislavy po Košice.

A keďže eurokampaň sa nedá vyhrať na billboardoch ani naschránkovaných letákoch a videách, úplne posledné dni sme strávili podomovou kampaňou v uliciach Bratislavy, rozhovormi s mamičkami na ihriskách, ľuďmi na uliciach, počúvaním nápadov a odporúčaní na lepšiu európsku legislatívu, motivovaním k volebnej účasti či zberom kontaktov a následným telefonovaním z provizórneho call centra potenciálnym voličom - a to všetko, ako Simona hovorí, v daždi a pľušti.

Ak by to teda z mojej strany ešte nebolo úplne zodpovedané:

„Ja sa ti fakt divím, že to robíš. A to ťa baví?

Áno, baví ma to, pretože cítim, že pracujem S ňou, nie PRE ňu, ale PRE ľudí.

Nemáš nič iné na práci?

Ďakujem za otázku. Mám vlastnú firmu a v čase začiatku kampane som dokonca robil v dvoch prácach. Ale toto je dôležité!

Čo si od toho sľubuješ?

Skutočne európSKe Slovensko. Také, ktoré bude počuť nie len vďaka športovým výkonom, ale aj špičkovým politikom a odborníkom v celej Európe.

A prečo práve ju?

Pretože ma presvedčila a pretože aj napriek chybám, má na političku jednu netradičnú vlastnosť. Drží slovo, vie, chce a neodišla by do Europarlamentu na politický dôchodok, nelovila by tresky v Baltickom mori a pretože nie je typ do zadných lavíc.

Myslíš, že práve ona má šancu?

Keby som si to nemyslel, tak ju nepodporujem.

Chceš ísť do Bruselu, čo? 

V Bruseli som bol už dvakrát, no nepohrdnem exkurziou v Štrasburgu.

A platí ťa?

Nikdy mi nedovolila zaplatiť si ani kávu, ani raňajky, ani Mekáč. Takže zrejme visím ja jej.

A mám ju teda voliť aj ja?

Áno.

PS: Poslankyňa-neposlankyňa, nadmernú väčšinu zo 40 miest po Slovensku sme absolvovali mojou 17 ročnou neklimatizovanou Fabiou alebo vlakom. Simona je bojovník a som presvedčený, že za nás bude bojovať aj v Európskom parlamente.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo sú penťácke zmenky, o ktorých hovorí Kočner na nahrávke

Kočner má vo firme Penta Funding uložených najmenej 10,7 milióna eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Trnku mohol Čižnár stíhať už dávno, teraz je neskoro

V nahrávke padli aj vyhrážky smrťou.


Už ste čítali?