Na úvod sa žiada uviesť, že nejde o ďalší článok o klimatických zmenách a ich dôsledkoch na komunity, ale skôr o blog s praktickými radami a príkladmi dobrej praxe ako spraviť naše mestá kultúrnejšie, zelenšie a obývateľnejšie.
Keď som na jar minulého roka objavil plánovanú výzvu na vodozádržné opatrenia, nerozumel som z nej takmer ani ň a o praktickej predstave, čo by sa takouto výzvou dalo pre mestá a obce dosiahnuť, som nemal poňatia. Po ďalších dvoch čítaniach som na tom bol podobne, avšak chápal som, že táto výzva z EÚ fondov je zameraná na skvalitnenie životného prostredia a jej cieľom je adaptovať mestá a obce na zmeny klímy a ochrániť ich pred povodňami.
Síce o niečo múdrejší, stále som si predstavoval, že ide o protipovodňové hrádze z betónu. Bolo to až o čosi neskôr, keď som si sadol s oveľa múdrejšími a skúsenejšími ľuďmi, ktorí mi vysvetlili, že priniesť vodozádržné opatrenie z cementu, vápna a asfaltu do mesta, ktoré je už aj tak džungľou zo železa, betónu a skla je ako prilievať olej do zapálenej pagody.
Po roku praxe, niekoľkých úspešne zrealizovaných opatreniach a vyslyšaných pripomienkach adresovaných ministerstvu, majú slovenské mestá, obce a VUCky opäť možnosť zapojiť sa do výzvy, komplexne, krok po kroku, meniacej ich vzhľad.
S príspevkom z EÚ je možné vybudovať zelené parkovisko, zelenú strechu, zavlažovací systém na detské ihrisko, rekreačné bioretenčné jazierko, vymeniť obrubníky aby zvádzali vodu do koreňovej sústavy okolitej vegetácie či priniesť zelené prvky na rozpálené betónové námestia a mnoho ďalších užitočných opatrení. Nová výzva navyše umožňuje realizovať niektoré opatrenia aj v pamiatkových zónach.
Príkladmi dobrej praxe sa naše okolie len tak hemží - bioretenčné jazierko v Brne, vodné záhrady vo Zvolene, vegetačné steny po celej Európe či zelené fasády administratívnych budov ako vo Viedni . Ako inšpirácia však môžu poslúžiť aj krajiny za „Veľkou mlákou“. Kolumbijské mestá sú známe svojou bujnou urbanizovanou strešnou vegetáciou a americké mesto Auckland sa za posledné roky zmenilo na nepoznanie aj vďaka zeleným parkoviskám v urbanizovaných zónach vystavaných na zatrávňovacích tvárniciach.
Je mi jasné, že keď sa povedia európske fondy tretina ľudí sa chytí za hlavu nad administratívnou komplexnosťou akéhokoľvek projektu. Tretina si predstaví prebujnenú korupciu. Zvyšná tretina ostane na pochybách či všetka tá námaha bude nakoniec stáť za to a len opatrne našľapuje smerom k „skúsme to“. A skúsiť by ste to rozhodne mali. Z výzvy je možné zafinancovať stavebné práce, prípravnú a projektovú dokumentáciu, stavebný dozor, vykúpenie pozemkov, nakúpiť „zelené“ prvky infraštruktúry, geodetické práce či odborné posudky.
Na Slovensku je veľa projektových kancelárií zameraných na EÚ fondy, ktoré vypracujú čokoľvek len chcete, vezmú si za to nemalé peniaze a projekt nevyjde. My sme založili firmu s jasným cieľom, byť úspešní a pomôcť k úspechu aj našim klientom. Preto sme zvolili systém financovania „zaplatíš keď uvidíš“. V praxi to znamená, že garantujeme platbu za kvalitu. Totiž, zmluvne sa zaväzujeme, že v prípade neschválenia žiadosti o príspevok, náš klient za poskytnuté služby neplatí. A v prípade, že platba je rozdelená na dve časti a projekt nevyjde už po podaní žiadosti, zaväzujeme sa prvú časť platby vrátiť a, samozrejme, druhá časť platby sa nerealizuje.
Sú totiž aj čestné firmy, ktoré nepoznajú slovné spojenie NEDÁ SA. Ak ste stále na pochybách, či výzvu využiť, pozrite si tieto príklady dobrej praxe, ktoré som pre vás dal dokopy. Stručné znenie výzvy nájdete tu. Kontakt na nás zas tu alebo tu.