Parkovanie na Západe – právo alebo výsada?

Autor: Pavol Krajči | 3.11.2019 o 8:00 | (upravené 8.4.2020 o 9:51) Karma článku: 3,25 | Prečítané:  1291x

Klasický pracovný utorok, 20:30 hod., vraciam sa zo služobky, zabáčam na Strážsku cestu, snažím sa zaparkovať. Pozerám doprava, pozerám doľava. Nič. Otáčam auto. Pokračujem späť, po kruhovom objazde smer TPD. Konečne, zaparkované!

Zrejme každodenná rutina mnohých obyvateľov sídliska Západ vo Zvolene. Právo zaparkovať či „najvypuklejší problém na Západe, ako túto skutočnosť nazvali čelní predstavitelia mesta, sa po bližšom skúmaní nemusí zdať až taký fundamentálny než z neho urobili diskusie na Facebooku.

Prečo?

My, Západniari, by sme mali byť v podstate mimoriadne šťastní. Okrem toho, že sme prakticky stredobodom najhorúcejších diskusií na MsZ, všetkých šiestich facebookových skupín (čochvíľa bude mať každý poslanec svoju vlastnú), máme aj najviac zástupcov v mestskom parlamente. Predstavme si, že by sme museli v zime čeliť problému ako majú obyvatelia Zlatého Potoka – mimo BillyLidlu na konci sídliska sú pozdĺž celej ulice A. Hlinku JEDNY potraviny nachádzajúce sa v polorozpadnutom objekte, v ktorom pred siedmou ráno všetci bojujú o chlieb. Alebo by sme mohli byť rodičia tínedžerov z Podborovej. Pamätám si ako moje spolužiačky zo strednej školy išli radšej taxíkom, ak pri sebe práve nemali kaser, než aby sa prešli „popri trati“ pešo. Prípadne by sme mohli žiť na Sekieri, kam ani po 30 rokoch nepremáva cez víkend jeden nočný spoj a do práce radšej vyrazíte o 20 min. skôr len aby ste nemuseli čakať na križovatke MládežníckejLučeneckej cesty.

Ako vypuklý problém riešime?

My tu, de facto, dookola riešime jeden problém, a to parkovanie. Dokonca aj ten sa netýka všetkých Západniarov, hoci sa k nemu všetci vieme fundovane vyjadriť. Vďaka záchytným parkoviskám a developerským projektom (o ich enviro záťaži by sme si tiež mohli povedať svoje), majú obyvatelia Strážskej cesty o parkovanie ako-tak postarané. Nográdyho už má West, ktorý (na prekvapenie mnohých) je spoplatnený, ale tiež sa rozšírilo parkovanie pri Bytovom družstve. Vďaka bývalej viceprimátorke je Imatra pomaly v ukážkovom stave a aj napriek protestom niektorých aktivistov, sa situácia s parkovaním aj tu zlepšuje. Tulskú značne odbremenil prvý sídliskový parkovací dom, prítomnosť Hagard Hal, ale aj veľké parkovisko pri Bille. Ako najproblematickejšie sa nám teda javia ulice Pražská, Kremnická, Šmidkého a Novozámocká.

Právo či výsada parkovať?

Problém s parkovaním nemožno úplne bagatelizovať. Jednak pre problém samotný, ale aj pre skutočnosť, že neodborné, ukričané a sociálnymi sieťami vydusené riešenie by sídlisku mohlo viac uškodiť než pomôcť.

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že kúpou osobného automobilu automaticky nevzniká právo parkovať pri vlastnej či prenajatej nehnuteľnosti. Pre mnohých Slovákov je to vo všeobecnosti veľmi ťažké pochopiť, ale je to fakt. „Soudruzi z NDR“ ani nemuseli niekde „udělat“ chybu, keď nepočítali s 2,5 prislúchajúcimi automobilmi na jednu domácnosť (to je stav, ku ktorému spejeme).

Dnes už všetci vieme, že sídlisko jednoducho nemá kapacitu pre všetky autá a už vôbec nie, ak sa bude pokračovať s výstavbou, situovaním pracovnej sily do tejto časti mesta a katastrofálnym stavom mestskej a prímestskej autobusovej dopravy. Zhodneme sa teda, že situácia je naozaj nelichotivá a to najmä voči, už rok zvoleným, poslancom, ktorí na „riešení parkovacej otázky“ postavili svoju kampaň.

Jeden z nich, vekovo podobný mladej severskej aktivitske, Grete Thunberg, akoby išiel opačne ako svoja generácia. Miesto zastávania hodnôt ekológie, klimatickej zmeny a edukácie obyvateľstva radšej natočí video ako sa prechádza v daždi po betóne a nemá kde parkovať. Zaujímavé, nič to však nevyriešilo.

Aké sú možnosti?

Ja mám rád konštruktívne riešenia. Tu je jedno, ktoré sa pozdáva mne, hoci nie som expert na stacionárnu dopravu.

  1. V prvom rade si musíme uvedomiť, že zaparkovať pri svojom byte je výsada a nie právo.
  2. Potom môžeme pochváliť primátorku Balkovičovú za snahu vytlačiť nezvolenské ŠPZky, firemné autá a dodávky zo sídliska na okraj.
  3. Keď to stále nepomohlo, skúsime z Novozámockej spraviť jednosmerku. Predídeme tak čiastočne aj dopravným kolíziám a zúrivým bojom dvoch džentlmenov o poslednú betónovú kóju.
  4. Vysporiadame sporné pozemky na ktorých sú umiestnené opustené stánky či nevyužívané komunitné príslušenstvá (prašiaky, tyčky, nevyužívané betónové plochy a pod.) bez použitia investorov.
  5. Keď to naďalej nepomáha a ľudia stále stoja na zelených plochách, prijmeme pomoc od spoločnosti, ktorá mestu sľúbila ZDARMA vypracovať eurofondovú žiadosť na vodozádržné opatrenia s cieľom zabezpečiť pod oknami (kde stoja autá a pozemok nevlastní lokálny oligarcha) vytvorenie polovegetačných alebo plnevegetačných plôch – napr. parkoviská zo zatrávňovacích tvárnic. Mesto by to stálo presne 5% spolufinancovanie z max. možného príspevku 600.000€. Mimochodom, financie z uvedenej výzvy sa dajú čerpať aj opakovane vo viacerých kolách.
  6. Začneme sa zamýšľať nad možnosťou pretvoriť napr. prašiaky a podobné, už nevyužívané plochy, na spojnici komunikácií, na obdobné polo alebo plne vegetačné parkoviská (autá tam stoja už dnes).
  7. Pristúpime k regulovanej parkovacej politike – rezidenčné karty, poplatok za druhý automobil a pod.
  8. Simultánne zamedzíme „investorom“, ktorí uviazli v 90. rokoch a myslia si, že štvorposchodová budova pre 160 automobilov otvorená z dvoch strán so zelenou strechou je vlastne „zelená stavba“, plošné skupovanie pozemkov tak, aby radnicu a zastupiteľstvo nútili k zmene Územného plánu podľa súkromných predstáv.
  9. Nebudeme rozlišovať na „našich investorov“ a „ich investorov“ a prijmeme fakt, že ak je raz stavba v rozpore s územným plánom, tak je v rozpore s územným plánom a „moja túžba parkovať“ ešte neznamená, že deti mojich susedov navštevujúce škôlku na Voljanskeho s vynikajúcim environmentálnym programom, budú mať o 20 rokov z dvora rozpálené betónové peklo bez výhľadu na chránenú oblasť Lanice. A že obľúbená západniarska promenáda popri Hrone sa zmení na výfukovými plynmi postihnutú oblasť, kde matky s kočíkmi nie len že dieťa uspať nepôjdu, ale sa chodníku radšej vyhnú. Nezabudnime na West. Určite bude z dlhodobého hľadiska príjemné vychutnávať si teraskové pivko, keď sa na horizonte bude rozprestierať 4-poschodový parkovací dom. Aj omša u Dominikánov bude mať určite iné čaro. Otázne je či tunajší veriaci budú mať o dekádu v pľúcach kadidlo alebo príjemný výfukový diesel z postaršieho nemeckého Volkswagenu.

Na záver by som rád dodal, že nemám nič proti výstavbe parkovacích domov tam kde sú potrebné. Zohľadnené by však mali byť aj dlhodobé potreby obyvateľov a urbanizovanosť krajiny. To čo sa dnes javí ako „najvypuklejší západniarsky problém“ môže byť o pár rokov príčinou ďalších, ešte preexponovanejších poslaneckých bolehlavov.

Nejde tu totiž len o samotné parkovanie, ale aj o všemohúcnosť developerov mečiarovského typu riadiacich sa heslom „ak nemôžem ja, tak nikto“. Rozprávajme sa však aj o zodpovednosti za životné prostredie, svoje okolie a v neposlednom rade o sebareflexii – sebauvedomeniu, že parkovať je naozaj výsada a nie právo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?