"Tak, aká bola karanténa?"

Autor: Pavol Krajči | 14.3.2021 o 13:07 | Karma článku: 3,36 | Prečítané:  445x

Dlhá. Psychicky vyčerpávajúca. Plná nekvalitného spánku. Bolestivá. Nudná. Emocionálne náročná. Inšpirujúca. Využiteľná. Svojím spôsobom obohacujúca.

„Tak, aká bola karanténa?“ Zaznieva otázka z úst mnohých priateľov, známych, klientov či rodiny. V prvom rade bola znesiteľná práve vďaka vašej ochote, pomoci a každodennej otázke „Ako ti je?“. Vždy som hovoril, že som mimoriadne šťastný človek, keď príde na počet výborných priateľov. Nesklamali ste ma ani teraz. Patrí vám obrovská vďaka za záujem a snahu spríjemniť 14 dní nariadenej osobnej neslobody. Chcem vám preto odpovedať a možno rozdať pár tipov ak by ste sa náhodou tiež ocitli zavretí medzi štyrmi stenami a boli tými šťastnými z nešťastných, ktorých korona síce navštívila, ale bola k nim relatívne priaznivá. Tak ako ku mne.

Dlhá. 14 dní je naozaj dosť, no treba to brať ako nutné zlo a čím skôr sa s tým človek zmieri, tým príjemnejšie môže byť čakanie na slobodu. Prvých 5 dní ušlo ako voda. Skákajúca teplota, bolesť kĺbov, hlavy a spojiviek či nepríjemné ihličky ktoré pália a pichajú na každom milimetri štvorcovom tela sú natoľko vyčerpávajúce, že presun medzi posteľou, toaletou, kuchyňou a obývačkou je výkon hodný ocenenia. Horšie je, že jediné ocenenie, na ktoré čakáte je uplynutie nevyhnutného počtu hodín medzi dvoma dávkami paralenu, kvapiek do nosa či do očí. Potom ale prišiel zlom a teplota pominula, bolesť chrbtice už prichádzala len večer, a kĺby boleli znesiteľnejšie - ako keď to preženiete s drepmi v posilke. S očami to bolo stále blbé, slzenie neprestávalo a občas mal človek pocit, že v momente ako sa pozrie na jeden bok príde neviditeľná sila a začne mu ich ťahať do opačnej strany. Vtedy pomohla len mantra „buď rád, že si neprišiel o chuť a čuch“. A som. Pre pôžitkára, ktorý sa rád ocení pizzou, skúša nové donášky a holduje pivku-liečivku by bola strata chuti a čuchu trestom nevídaným.

Konvička na výplach nosaKonvička na výplach nosa (E-zdravotnícke potreby)

Psychicky vyčerpávajúca. Druhá vec je, že pomyslenie na pivko-liečivko neprichádzalo ani do úvahy. Alkohol znižuje imunitu a hoci pivo aj víno majú liečivé účinky, pri počiatočnej liečbe korony som ich zaradil do kategórie „bromhexin a vodka“ – prenechať popieračom kovidovým. Nerozvážne, keď mi bolo trochu lepšie, som raz skúsil užiť jednu heetsku (IQOS) - veľmi, veľmi zlý nápad, ktorý moje telo odmenilo bolesťou pľúc a cestou do postele. A tak som vyskúšal liečbu prístrojmi staršími ako moja mama, ktoré sa vracajú opäť do módy. A pomohlo. Mikrolux retro horské slnko od Chirana Stará Turá z 1963 uvoľnilo dutiny a využili sme aj jeho funkciu germicídnej lampy na dezinfekciu priestorov. Cena? 2€ na bratislavskom blšáku, ale počas choroby by som za neho vysolil aj stonásobok. Druhý top vynález je severská konvička na výplach nosa. S himalájskou soľou zaberá lepšie ako akékoľvek kvapky nosa. Vrelo odporúčam. Dávať sa dokopy bolo psychicky náročné a po týždni, keď mi už bolo fajn, prišli aj mini depresie. Vtedy som si ale uvedomil, aké to musí byť pre človeka, ktorý so mnou uviazol v karanténe, je zdravý, stará sa o mňa a neslobodu, uzavreté priestory a nudu musí znášať plné dva týždne. O tomto by sa malo hovoriť, aké je to pre partnerov, partnerky či priateľov, ktorí uviaznu v dvojizbovom byte s pozitívnym pacientom a nemajú možnosť home officu. To sú skutoční hrdinovia a hrdinky karanténneho spolužitia.

Plná nekvalitného spánku. Toto bolo pre mňa asi najväčšie prekvapenie celej korona-karantény. Nekvalita spánku prvý týždeň bola pochopiteľná. Bolo to skôr upadanie na vankúš vo zvláštnej zmesi nepokoja, zlých snov a trhaného spánku. Čo ale prišlo druhý týždeň, keď už mi bolo lepšie, bolo zarážajúce. Nedostatok fyzického pohybu, exteriérových vnemov či spoločenského kontaktu mimo sociálne siete a príliš veľa Netflixu spôsobilo zlé sny, nespavosť a všeobecnú podráždenosť. Navyše, tento symptóm izolovanosti sa prejavil aj na mojom karanténnom spolutrpiteľovi. A keďže celú situáciu musel zvládať o týždeň dlhšie ako ja, vyvrcholilo to jednou nocou kompletne bez spánku, kedy telo by už aj chcelo, ale myseľ nepustila. Našťastie, bolo to na 12-ty deň a podarilo sa nám to podchytiť fľašou vína. U mňa na oslavu, že to telo už zvláda a má chuť, u Mikiho, aby zaspal.

Bolestivá. Moje symptómy som popísal už vyššie. Asi najhoršie boli kolená a spojivky. Vďaka sociálnym sieťam som sa dozvedel, že oči začínajú byť príznakovým orgánom u stále zvyšujúceho sa počtu korona-pozitívnych. Okrem bolestivých spojiviek to bolo aj silné slzenie očí, ktoré prišlo z ničoho nič, a počas ktorého som ich nedokázal držať otvorené. Situácii asi nepomohla ani začínajúca jarná alergia. Vďaka OCU flash sa mi problém podarilo zmierniť a hoci si aj po karanténe občas musím kvapnúť, je to oveľa lepšie.

Nudná. Budíček – raňajky – toaleta – sprcha – Netlix – časopis – Netflix – obed – časopis – Netflix – večera – Netflix – posteľ. 14 dní. Hanebne sa priznávam, že (asi aj kvôli očiam) a mentálnej vyprázdnenosti som neprečítal ani jednu knihu a to je marec – mesiac knihy. Dobehol som ale to, čo som nestíhal od nového roka – spustiť webináre o pomoci občianskym združeniam s Jarkou Lukačovičovou, dopísať bojový plán organizácie less waste pivného festivalu, navrhnúť recyklačnú kampaň, ale aj napísať blog varujúci obyvateľov pred kúpou nelegálnych parkovacích miest. Suma sumárum, zahnal som nudu tak ako vždy – prácou, ktorá je zároveň hobby.

Emocionálne náročná. Toto asi nie je úplne príznak len karantény. Akurát ho dvojtýždňová izolovanosť dôrazne podčiarkla. Je to asi dôsledok rok trvajúceho života s koronou, bez dovolenky, s množstvom práce, konštantným stresom, meniacimi sa pravidlami a spoločenskou izoláciou. Uvedomil som si aké je miestami zložité žiť bez vymožeností „prvého sveta“. Zároveň, 14 dní medzi štyrmi stenami len vo dvojici otestuje tolerantnosť, sebaovládanie i schopnosť robiť kompromisy. To sa ešte zíde.

Inšpirujúca. Využiteľná. Svojím spôsobom obohacujúca. Aj vy to máte tak, že najlepšie myšlienky vám napadnú na WC-ku? V tomto bola pre mňa karanténa ako dvojtýždňový pobyt na toalete. Pomohla mi utriediť myšlienky, prísť s novými nápadmi a sústrediť sa na to, čo musím, čo chcem a čo môžem. Prišli aj nové nápady, spolupráce a našiel sa aj vnútorný pokoj. Budem ho určite potrebovať. V pondelok nastupujem opäť do práce. Meetingy, zoomy a porady sa rozbiehajú nanovo.

Snažím sa na „pobyt“ v karanténe pozerať ako na nevyhnutnú súčasť roku 2021, ktorá ma mala posunúť a možno aj ustáliť a dať mi priestor na nádych (ešte že mi korona nezliezla na pľúca). Nebolo to vždy med lízať, no našťastie to bolo znesiteľné a s ľahším priebehom. Ak sa náhodou dostanete do rovnakej situácie, vytvorte si osobnú mantru. Mojou bolo „Už len 13 dní...už len 12 dní... už len deň.“ Držím palce a ostaňte zdraví a zdravé!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Expert o Matovičovej reforme: Najzraniteľnejší živnostníci ju nemusia ustáť

Deficitné financovanie by bolo nezodpovedným hazardom.

Píše Matej Kačaljak - Fórum

Veľký tresk v daniach a odvodoch už bol treba

Odmyslime si Matoviča a pozrime sa na uniknutý zámer z ministerstva.


Už ste čítali?